Prečo nenechať hovoriť právnika
V krízovej komunikácii firmu zastupuje jeden hlas. Dáva stanoviská, odpovedá médiám. Pri jednoduchých krízach to môže byť člen vedenia, hovorca, pri vážnych krízach určite najvyššie postavený manažér - spravidla CEO.
Kedy za firmu hovorí právnik? Nikdy. (Len na súde alebo pred OČTK, aby sme boli presní.) Je na to hneď niekoľko dôvodov.
Vyzerá to podozrivo. Ak za seba nechá firma hovoriť právnika, navonok to pôsobí, ako keby sa obávala vážnych právnych dôsledkov.
Zabudnite na americké seriály. Firemní právnici nie sú zvyčajne skvelí komunikátori, sústredení na pointu.
Právnik má svoj základný cieľ a ten potrebujete, aby si splnil najlepšie, ako sa dá - ochrániť vás pred právnymi dôsledkami. Na ten sa sústredí a je to úplne v poriadku. Nestará sa o imidž firmy, nestará sa o vývoj predaja, jediné, čo ho zaujíma, je, aby ste neskončili na súde. Chcete ho v tomto vyrušovať?
Lenže firma má počas krízy aj iné riziká. Má zákazníkov. Zamestnancov. Dodávateľov. Majiteľov. Obchodných partnerov. Má svoju značku a reputáciu. A niekedy môže byť stanovisko, ktoré je z právneho hľadiska dokonale bezpečné, z komunikačného hľadiska katastrofálne.
Výsledkom potom bývajú stanoviská, ktoré všetci poznáme. Firma „situáciu preveruje“, „nebude sa k nej v tejto chvíli vyjadrovať“, „odmieta špekulácie“ alebo „vzhľadom na prebiehajúce konanie nemôže poskytnúť ďalšie informácie“.
Veľmi dobre bolo tento konflikt vidieť počas krízy Boeingu po haváriách lietadiel 737 MAX.
Po páde Lion Air 610 v októbri 2018 Boeing obhajoval bezpečnosť lietadla a verejne odmietal potrebu zásadnejších zmien systému či výcviku pilotov. Po druhej tragickej havárii Ethiopian Airlines v marci 2019, celosvetovom uzemnení lietadiel a rastúcom tlaku firma svoj tón postupne menila.
Boeing sa ocitol v mimoriadne ťažkej situácii. Potreboval presvedčiť verejnosť, aerolínie a pilotov, že jeho lietadlá sú bezpečné. Zároveň každé priznanie chyby mohlo mať obrovské právne následky.
Letecký konzultant Scott Hamilton vtedy pre Washington Post povedal, že verejné stanoviská Boeingu boli „completely driven by what their lawyers will allow them to say“ – úplne určované tým, čo im právnici dovolili povedať.
Právnici riešili právne riziko jednotlivých vyjadrení. Firma zároveň riešila niečo oveľa väčšie – či jej ľudia ešte veria, že vyrába bezpečné lietadlá.
Právne riziko a reputačné riziko nie sú to isté. A jedno nemôžete riadiť tak, že prestanete riadiť druhé.
Právnika teda potrebujete. Veľmi. Pri vážnej kríze je veľmi užitočné, aby váš právnik sedel v krízovom štábe. Aby zhodnotil situáciu, pomenoval právne riziká a skontroloval stanoviská.
Nenechajte ho na všetko aplikovať prehnanú opatrnosť, ale nechajte sa ním ochrániť.
Úlohou právnika je pomôcť firme hovoriť bezpečne. Nie zabezpečiť, aby radšej nehovorila vôbec.
